.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Archaické obdobie



Archaické obdobie (800 - 500 pred Kr.)


Archaické obdobie gréckych dejín znamená prudký rozvoj poľnohospodárskej výroby, remeselnej výroby a obchodu.
Rodová aristokracia sa zmocňuje väčšiny poľnohospodárskej pôdy a prechádza na pestovanie výnosnejších, ale výrobne náročnejších plodín: viniča, olivových stromov. V rôznych častiach Grécka má rôzne pomenovanie. V Aténach sa nazývali eupatridai (=tí, ktorí majú ctihodných rodičov), v Tessálii na severe Grécka hippobotoi (= tí, ktorí vlastnia stáda koní). Pretože rodová aristokracia vlastnila pôdu, postupne zlikvidovala vládu basileov a nastolila svoju vládu. Ovládla jednotlivé úrady (v Aténach napr. úrad archontov, areopág), ostatné sociálne vrstvy mali sťažený prístup k politickej moci.

Prudké zmeny v poľnohospodárstve, remesle a obchode sa odrazili aj v zmenách v politickom a sociálnom živote celého Grécka, alebo jeho najvyspeleších oblastí. Toto obdobie je charakterizované vznikom gréckych mestských štátov, veľkou gréckou kolonizáciou a ranou gréckou tyranidov.

Vznik gréckych mestských štátov: V archaickom období sa väščšina obyvateľstva koncentruje v centrálnych dedinách, ktoré sa zlučujú (gr. synoikismos) a vytvárajú mestské štáty (gr. polis, mn. č. poleis). Mesto poskytuje obyvateľom ochranu (hradby), priestor pre rozvoj remeselnej výroby, kultúrne a náboženské vyžitie.

Najpodstatnejšou zmenou však je, že sa vytvára pojem občianskych práv a povedomie občianskeho kolektívu. Držitelia občianskych práv (len muži!) sa oddeľujú od tých, ktorí občianske práva nemali. Medzi základné občianske práva patrilo: vlastníctvo pôdy, ochrana majetku a života, právo voliť a byť volený do úradov (postupne sa vyvíjalo od timokratickej ústavy až k demokracii) a právo zúčastňovať sa na ľudových zhromaždeniach, právo uzatvárať plnoprávne manželstvá a len deti z takýchto manželstiev mali právo dediť pôdu, právo byť pochovaný na rodovom pohrebisku a účasť na náboženských kultoch.

Občianske práva nemali ženy, deti (až po dovŕšení určitej vekovej hranice - v Aténach po dovŕšení 18 rokov a splnení si vojenskej povinnosti, v Sparte až po dovŕšení 30 rokov), cudzinci a otroci.

Grécke mestské štáty boli rozsahom pomerne malé, aby sa umožnila účasť všetkých občanov na politickom živote, a takisto nemali veľa občanov (v Sparte bolo najviac 10 000 plnoprávnych občanov, v Aténach v čase najväčšieho rozsahu demokracie asi 40 000 občanov).