.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Grécka kolonizácia

Veľká grécka kolonizácia


Aj v súčasnom Grécku je pomerne málo úrodnej pôdy - odhaduje sa len asi 20% územia je vhodné na poľnohospodársku výrobu. Preto aj v starovekom Grécku sa od 8. storočia pred Kr. začína prejavovať nedostatok pôdy (gr. stenochoria). Pretože vlastnítvo pôdy patrilo k najzákladnejším právam občanov gréckych mestských štátov a pretože rodová aristokracia ovládala väčšinu pôdy, Gréci začali veľmi skoro osídľovať bližšie i vzdialenejšie oblasti.

Okrem toho bol v starovekom Grécku nedostatok surovín (najmä kovov - meď, cín, železo). Rozvoj remeselnej výroby spôsoboval prebytok remeselných výrobkov na trhu, preto museli Gréci hľadať nové odbytiská. V dôsledku politických bojov v gréckych mestských štátov (pozri kapitolu raná grécka tyranis) porazená skupina občanov sa obyčajne vysťahovala a založila novú kolóniu.

Počas veľkej gréckej kolonizácie Gréci osídlili:

- západné pobrežie Malej Ázie (najvýznamnejšie kolónie a mestá: Milétos, Halikarnassos, Efesos, Smyrna, Abydos);

- severné pobrežie Egejského mora (Amfipolis, Olynthos, Poteidaia);

- celé pobrežie Čierneho mora (Gréci ho nazývali Pontos Euxeinos = Pohostinné more), kde vznikli významné kolónie napr. Trapezus, Sinopé, Odessos, Pantikapaion (dn. Kerč), Sebastopolis (= dn. Sevastopol), Mesembria (dn. Nesebar v Bulharsku);

- územie južnej Itálie (Neapolis, Krotón, Sybaris, Rhégion, Vellia (starogrécka Elea), Poseidónia (dn. Paestum) a východnej časti Sicílie (Syrakúzy, Gela, Akragas dn. Agrigento), Zanklé (dn. Messana - Mesina), Tauromenion (dn. Taormina). V celej oblasti južnej Itálie a Sicílie bolo toľko gréckych osád, že sa táto oblasť nazývala Graecia Magna (= Veľké Grécko).

- Gréci osídlili aj dnešné Azúrové pobrežie Španielska a Francúzska. Vznikla tu napr. osada Emporion, Massalia (dn. Marseille), Nikaia (dn. Nice).

Novozaložné kolónie (grécky sa nazývali apoikie)boli politicky nezávislé na svojich materských mestách (metropolis - mesto, ktoré bolo zakladateľom kolónie), občania získali občianske práva novozaloženého mesta. Udržiavali však bohaté rodinné, hospodárske, náboženské vzťahy. Z kolónií sa do materského mesta dovážalo predovšetkým obilie, suroviny, otroci, miestne špeciality, z materského mesta sa do kolónií vyvážali predovšetkým remeselné výrobky, víno, olivový olej.

V dôsledku prudkého hospodárskeho vývoja sa menil výmenný obchod na peňažný obchod. V juhozápadnej časti Malej Ázie v Lýdii sa objavili prvé peniaze razené z elektrónu, prírodnej zliatiny zlata a striebra a veľmi rýchlo sa rozšírili aj do ďalších štátov, pričom každý štát si značil svoje mince vlastnými znakmi (napr. Atény mali v znaku sovu). Vznik mincí uľahčoval rozvoj obchodu medzi jednotlivými oblasťami.

Grécke kolónie nadväzovali rôzne vzťahy s krajinami, kde vznikli. Najmä v oblasti Malej Ázie sa Gréci dostávali do kontaktov s vyspelými orientálnymi civilizáciami a získali množstvo empirických poznatkov, ktoré ďalej rozvíjali a vytvárali z nich systém poznatkov - filozofiu. Najstaršie filozofické školy vznikali v najvyspelejších častiach Malej Ázie (Iónia - napr. Tales, Anaximandros, Anaximenes).

Rozvoj hospodárskych a sociálnych vzťahov si vyžiadal aj používanie písma. V tomto období sa v celom gréckom svete opäť objavuje znalosť a používanie písma, tentokrát ako hláskové písmo, ktoré Gréci prevzali zo sýrsko-palestínskej oblasti a pretvorili si ho pre svoje potreby, takže vznikla tzv. grécka alfabeta.