.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Helenistické obdobie


Helenistické obdobie (400 - 100 pred Kr.)


Výboje Alexandra Veľkého Keď Alexander Veľký nastúpil na trón po svojom otcovi Filipovi II., pokračoval v jeho politike expanzie na Východ proti Perzskej ríši. Pred členmi Korintskej ligy to odôvodňoval vyplienením Atén počas grécko-perzských vojen. V roku 334 pred kr. prekročil Hellespont s asi 50 000 vojakmi. Prvú bitku vybojoval na rieke Granikos, kde sa proti nemu postavili grécki žoldnieri v službách perzského kráľa a pertskí satrapovia. V bitke síce Alexander utrpel ťažké poraneneie, ale nakoniec zvíťazil. Odtiaľ zamieril do strednej Anatólie, kde v meste Gordion vyriešil problém s gordickým uzlom. Ďalšiu bitku zviedol pri rieke Issos v juhovýchodnej časti Malej Ázie. Tu sa už stretol priamo s kráľom Dareiom III., ale ten v rozhodujúcom okamihu ušiel a Alexander sa zmocnil kráľovského tábora, kde bola aj kráľova matka a manželka.

Od Issu zamieril Alexander na juh, kde ho zastavilo sedemmesačné obliehanie mesta Tyros. Po jeho dobytí dal mnohých obyvateľov ukrižovať alebo ich predal do otroctva. V roku 331 pred kr. ovládol Egypt, kde ho miestne obyvateľstvo i vládnuce špičky privítali ako osloboditeľa spod perzskej nadvlády. V oáze Siwa ho Amónovi kňazi vyhlásili za potomka bohov a za egyptského faraóna, v dôsledku čoho Alexander začal vyžadovať od domáceho obyvateľstva i od svojich vojakov božské pocty (proskynésis).

Poslednú veľkú bitku zviedol Alexander s Dareiom III. pri Gaugamelách, Dareios opäť ušiel, ale jeho vlastný satrapa Béssos ho zavraždil a vyhlásil sa za perzského kráľa. Alexander ho prenasledoval a pomstil Dareiovu smrť. Následne sa on sám dal vyhlásiť za perzského kráľa. Dobyl sídelné miesto perzských kráľov Persepolis, obsadil Babylon, z ktorého si urobil sídelné mesto a pokračoval v podmaňovaní si východných častí Perzskej ríše. Prišiel až na hranice Indie a zviedol bitku s kráľom Čandraguptom, ale Alexandrovi vojaci odmietli pokračovať vo výbojoch na Východe a požadovali návrat späť. Alexander tak urobil v roku 325. V roku 324 pred Kr. strávil v Babylone, kde organizoval správu svojej ríše a pripravoval novú výpravu na Východ. V júni 323 pred Kr. však Alexander Veľký zomrel a nezanechal potomka. Jeho syn, ktorého mal spolu s Roxanou sa narodil až niekoľko mesiacov po jeho smrti.

Dôsledky Alexandrových výbojov: Alexander si podmanil rozsiahlu Perzskú ríšu, ktorej hlavným hospodárstvom bola poľnohospodárska výroba. Väčšina obyvateľstva žila na vidieku. Alexander pri svojich výbojoch zakladal mestá, pomenované podľa neho - založil asi 30 Alexandrií, z nich najznámejšia je "Alexandria pri Egypte". Do miest umiestňoval vojenské posádky a pozýval do nich osadníkov z Grécka a Macedónie, predovšetkým obchodníkov a remeselníkov. Dobyté územie s apostupne helenizovalo - pogréčťovalo. Dorzumievacím jazykom sa stala attická gréčtina 4. stor. pred Kr. tzv. koiné. V dôsledku kultúrnych a náboženských kontaktov gréckeho a negréckeho obyvateľstva vznikali aj nové náboženské predstavy, ktoré boli zmesou orientálnych a gréckych náboženských predstáv (tzv. synoikismos). Výsledkom týchto zmien bol vznik nového helenistického božstva Sarapida.

Alexander Veľký sa snažil aj o čo najbližšie splynutie domáceho a gréckeho obyvateľstva. Sám si zobral za manželku princeznú Roxanu i dcéru Dareia III. Zorganizoval aj obrovskú svatbu asi 10 000 svojich vojakov s miestnymi ženami. Do štátnej správy postupne pozýval čo najviac príslušníkov domácej aristokracie.

Grécko pod macedónskou nadvládou: Po Alexandrovej smrti sa vzbúrili Atény a niektoré ďalšie štáty proti nadvláde Alexandrovho správcu Antipatra. Obliehali jeho vojsko v meste Lamia (preto sa hovorí o lamijskej vojne). Aténske loďstvo bolo roku 322 pred Kr. porazené pri Amorgu a pri Krannóne. Grécko sa definitívne dostalo pod nadvládu Macedónie, časť Peloponézu však kontroloval Ptolemaios I. Aténsky politik a rečník Démosthenes spáchal samovraždu.

V roku 315 – 297 pred Kr. ovládal Macedóniu a Grécko Antipatrov syn Kassandros, po jeho smrti Démétrios Poliorkétés (294 – 288 pred Kr.) a neskôr Démétriov syn Antigonos Gonatas (277 – 239 pred Kr.).

Grécko sa však neuspokojilo s macedónskou nadvládou a s pomocou egyptského Ptolemaia vyhlásili Atény Macedónii tzv. Chrémonidovu vojnu (nazvaná podľa aténskeho politika, hlavného vodcu odporu voči Macedónii). Atény však boli porazené a Macedónci umiestnili priamo v Aténach svoju posádku, ktorá kontrolovala mesto.

V roku 279 pred Kr. prenikli do stredného Grécka keltské kmene, ktoré ohrozovali aj veštiareň v Delfách. Proti nim sa postavil aitólsky spolok, ktorý si získal vedúce postavenie v delfskej amfiktyónii.

Na Peloponéze sa vytvoril achájsky spolok, v ktorom významné postavenie dosiahlo mesto Sikyón a jeho vojenský veliteľ Arátos.

V 3. storočí pred Kr. prechádzala výraznými zmenami Sparta, v ktorej sa snažil uskutočniť sociálne zmeny kráľ Agis IV. a po ňom Kleomenés III. Počet plnoprávnych občanov v Sparte totiž klesol na veľmi nízku hranicu a obaja reformátori sa snažili udeľovaním občianskych práv cudzincom (perioikom) zvýšiť počet občanov. V roku 222 pred Kr. ho však porazil Aratos spolu s Macedóniou a reformy boli neúspešné.

Už od 2. púnskej vojny začali do Grécka prenikať Rimania. Kartaginský vojvodcaHannibal sa pokúsil uzavrieť dohodu s Macedóniou, aby Rimania museli bojovať na dvoch stranách, ale Rimania porazili Hannibala a neskôr aj macedónskeho kráľa Filipa V.

V roku 196 pred Kr. rímsky veliteľ Titus Quinctius Flamininus porazil opäť Filipa V. a na zhromaždení gréckych vyslancov v Korinte vyhlásil slobodu gréckych miest. V roku 148 pred Kr. bola Macedónia definitívne porazená a Rimania z nej vytvorili svoju provinciu.

V roku 146 pred Kr. Rimania zasiahli do sporov medzi Spartou a achájskym spolkom, dobyli a úplne zničili Korint a z Grécka bola vytvorená takisto rímska provincia. Samostatnosť a nezávislosť Grécka skončila, Grécko sa stalo súčasťou Rímskej ríše.