.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Mykénske obdobie

Mykénske obdobie (1600-1200 pred Kr.)


Grécko bolo v praveku osídlené obyvateľstvom tzv. mediterránneho typu (niekedy sa označujú ako Pelasgovia). Už v 7. a 6. tisícročí sa rozvíjajú na území Grécka neolitické osady (Sesklo, Dimini). Na začiatku 2. tisícročia prichádzajú zo severu prvé indoeurópske kmene, ktoré sa označujú ako Achájci (alebo achájski Gréci). Vytvárajú prvé vyspelé osady v strednom Grécku (Orchomenos, Téby, Atény) a na Peloponéze (Mykény, Argos, Tiryns, Pylos, Sparta), z ktorých vznikajú prvé mestské štáty, ktoré svojím sociálnym vývojom, organizáciou výroby a sociálnymi vzťahmi viac pripomínajú vyspelé civilizácie na Blízkom Východe. Pre potreby riadenia hospodárstva a sociálnych vzťahov používajú ako prví na európskej pevnine písmo - najprv piktografické písmo, neskôr lineárne písmo A a lineárne písmo B, ktoré v roku 1952 rozlúštili Angličania Michael Ventris a John Chadwick. Zároveň dokázali, že achájski Gréci už patrili k indoeurópskym kmeňom a ich rečou bola najstaršia forma gréčtiny.

Mykénske sídla boli väčšinou mohutné, opevnené hrady, položené na výšinách, obklopené tzv. kyklópskymi hradbami (Tiryns, Mykény) so silne opevneným vstupokm (Levia brána v Mykénach). V polovici 15. storočia (tradične okolo roku 1450 pred Kr.) ovládli achájski Gréci aj Krétu, kde zničili centrá vyspelej minojskej (negréckej) civilizácie. Približne v 15. storočí prišli do Grécka Ióni, ktorí bez kultúrneho preryvu obsadili predovšetkým strednú časť Grécka.

Heinrich Schliemann v roku 1876 objavil v Mykénach šachtové hroby, ktoré mylne pripisoval mykénskemu mytologickému kráľovi Agamemnonovi. Inou formou pochovávania boli kopulové hroby (tholos), takisto mylne označované ako Atreova pokladnica, Klytaimnestrina pokladnica a pod.

Koncom 13. storočia pred Kr. sa mynojská civilizácia dostala do sporu s vyspelou maloázijskou civilizáciou okolo Tróje. Tento konflikt, označovaný ako trójska vojna a opísaný predovšetkým v Homérovej Iliade mal za následok zánik mykénskej civilizácie, pretože značná časť obyvateľstva sa zúčastnila vo vojne v Malej Ázii. Práve na prelome 13. a 12. storočia pred Kr. prenikali do Grécka posledné grécke kmene - Dóri, ktorí zničili časť mykénskeho osídlenia, časť obyvateľstva sa vysťahovala z Grécka (na východ i na západ - stredná Itália).