.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Peloponézska vojna


Peloponézska vojna (431 - 404 pred Kr.)

V roku 431 pred Kr. vypukla peloponézska vojna ako konflikt dvoch mocenských zoskupení vo vtedajšom Grécku. Na jednej strane boli Atény a ich spojenci (aténsky námorný spolok), na druhej strane Sparta a jej spojenci v peloponézskom spolku.

Konflikt vznikol v dôsledku rozporov v Epidamne na západnom pobreží Grécka, kde súperili demokratické a aristokratické skupiny o moc. V roku 433 pred kr. zasiahli do sporu Korint a Kerkýra (dn. Korfu), ktoré osadu založili. Aténčania sa priklonili na stranu Kerkýry. Vzápätí prepukli spory medzi Aténami a Korintom o vplyv v Poteidaji na severnom pobreží Egejského mora. V roku 432 pred Kr. sa Aténčania dostali aj do sporu so susednou Megarou a jej lodiam zakázali používať aténske prístavy. Napokon sa do sporu zamiešala Sparta, ktorá dala Aténam neprijateľné podmienky a vzápätí prepukla peloponézska vojna.

Vojna zasiahla prakticky všetky grécke mestské štáty (aj napr. na pobreží Čierneho mora, na Sicílii, v Itálii či grécke štáty v Hispánii a Galii. Najviac postihnuté boli Atény, ktoré aj napriek viacerým víťazstvám boli nakoniec porazené a oslabené. Hoci mali Atény nadvládu na mori a často prepadávali morské pobrežie Sparty, vážnejšie dôsledky pre Atény mala stratégia Sparty. Spartské vojsko každoročne podnikalo útoky na poľnohospodárske územie Atén, pričom ničilo úrodu, vytínalo olivové háje. Obyvateľstvo z Attiky sa stiahlo do okolia Atén (medzi prístav Pireus a samotné Atény, medzi tzv. dlhé múry) kde boli nedostatočné hygienické podmienky a veľmi rýchlo sa rozšíril mor, na ktorý v roku 429 pred Kr. zomrel aj Perikles. Aténčania sa pokúsili obsadiť niektoré mestské štáty na severnom pobreží Egejského mora, aby si zabezpečili cestu do Čierneho mora. Z území na severnom pobreží totiž dovážali obilie pre svoju potrebu.

V roku 421 pred Kr. boli grécke mestské štáty vyčerpané vojnou a aténsky politik NíkiásAlkibiades presadil vojenskú výpravu na Sicíliu. Pod vedením Níkia a Lámacha (Alkibiada po odchode lodí z Atén obvinili z nesvätenia sôch boha Hermaa preto ušiel do Sparty) však aténske vojsko (asi 15 000 vojakov na 200 lodiach) bolo na Sicílii porazené a tisíce aténskych občanov padli do otroctva - pracovali v povestných kameňolomoch v Syrakúzach, kde väčšina z nich zakrátko zomrela. uzavrel so Spartou mier, ktorý mal trvať 50 rokov. V Aténach však niektorí politici neboli spokojní s uzavretým mierom a vyzývali Aténčanov k dobrodružným výpravám. V roku 415 pred Kr.

Po porážke na Sicílii opäť prepukla aj vojna v Grécku. Sparťania obsadili pohraničnú pevnosť Dekeleiu, odkiaľ podnikali útoky na aténske územie. V roku 411 - 410 pred Kr. sa v Aténach uskutočnil politický prevrat, bola zvrhnutá demokratická ústava a nastolená vláda tzv. tridsiatich tyranov. Po necelom roku však táto tyranská vláda bola odstránená. Aténčania sa museli sústrediť na obranu námornej cesty do Čierneho mora, ale utrpeli viaceré porážky. Alkibiades sa zo Sparty vrátil do Atén, pod jeho vedením ešte Aténčania zvíťazili pri Kyziku nad spartským loďstvom, ale v roku 405 pred Kr. utrpeli ťažkú porážku v bitke pri Aigospotamoi (= Kozie riečky) a prehrali celú vojnu.

Po peloponézskej vojne bola oslabená aj moc Sparty, ktorá si znepriatelila viaceré štáty. V 70. rokoch 4. storočia pred Kr. sa nakrátko stali vedúcou silou v Grécku Théby, mestský štát v Boiótii. V bitke pri Leuktrách dokázali poraziť aj Spartu.