.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Osmanská nadvláda


Gréci pod osmanskou nadvládou


Dobytím Konštantinopolu v roku 1453 sa splnil dávny sen osmanskej dynastie - ovládnutie hlavného mesta kedysi mocnej ríše považovali za nevyhnutné pre harmonický rozvoj ríše i pre svoju imperiálnu víziu. Dobytie znamenalo symbolické prevzatie byzantského dedičstva. Sultán Muhammad II. Fatíh (Dobyvateľ), ktorý vládol v rokoch 1451 - 1481, sa najmä vďaka tomuto úspechu stal v osmanských dejinách takmer legendou.

Tento ambiciózny politik, tvrdý vládca a milovník bojov písal i básne a dal sa portrétovať benátskym maliarom Gentilom Bellinim. Zaujímal sa o grécke myslenie a o kresťanské náboženstvo. Popri osmanskej turečtine, arabčine a perzštine ovládal podľa dobových správ tiež gréčtinu, latinčinu a "juhoslovančinu". Obdivoval byzantskú civilizáciu a po dobytí Konštantinopolu sa považoval za jej dediča a popredného vládcu sveta.
Pre samotných Grékov sa začalo pádom Konštantinopolu obdobie osmanskej nadvlády, v Gréckych dejinách známe ako turkokratia.
Život gréckeho obyvateľstva sa v mnohom podobal na život ostatných kresťanov na Balkáne či v osmanskej ríši vôbec. Jej obyvateľstvo nebolo totiž delené podľa etnickej príslušnosti, ale podľa náboženstva. Nemoslimovia boli vystavení mnohým obmedzeniam: nemali prístup do armády a štátnej služby, platili podstatne vyššie dane ako moslimovia a ich svedectvo na súde nebolo rovnoprávne so svedectvom moslimov. Museli sa vyplácať z vojenskej služby, platili vyššie poplatky za sťahovanie a pomerne vysoké dávky svojej cirkevnej organizácii, nesmeli nosiť určité odevy, farby či zbrane.

TURKOKRATIA
K najkritizovanejším aspektom osmanskej vlády patrili odvody kresťanských chlapcov do osmanskej armády a štátnej služby, tzv. devširme. Odvedení chlapci sa museli naučiť po turecky, boli vychovávaní ako moslimovia a väčšina z nich sa stala súčasťou vojenských zborov janičiarov. Tento systém priniesol mnoho utrpenia príbuzným odvedených chlapcov, ktorí sa s nimi často už nikdy nestretli. Zároveň však znamenal možnosť sociálneho vzostupu. Za zásluhy v bojoch mohli janičiari získať vojenské léna alebo úrady v provinčnej správe. Najšikovnejší chlapci boli vychovávaní priamo pre službu na sultánovom dvore. Zmyslom tohto systému bolo zabezpečiť loajalitu janičiarov a štátnych úradníkov sultánovi - na ňom jedinom záviselo ich postavenie.
Osmanská vláda v zásade vychádzala z princípu náboženskej tolerancie a priznávala všetkým náboženským skupinám právo na existenciu, pokiaľ uznajú zvrchovanosť osmanskej moci. Tento princíp vyjadrovalo v praxi rozdelenie všetkého obyvateľstva do náboženských občín - milletov, ktoré predstavovali prostredníkov medzi štátom a obyvateľstvom a boli tak fakticky súčasťou osmanského štátneho systému. Millety mali právo rozhodovať o otázkach týkajúcich sa viery, sobášov, dedičstva a iných vnútorných záležitostí spoločenstva, a tiež právo organizovať školskú výučbu. Predstavení milletov boli volení veriacimi a potvrdzovaní sultánom.

ÚČASŤ NA MOCI
Účasť na moci nebola v ríši podmienená etnickým pôvodom. Na rozdiel od Európy tu neexistovali stavy s formálne vymedzenými právami a privilégiami. Len vládnuca vrstva, tvorená svetskými špičkami vojensko-byrokratického aparátu a moslimským duchovenstvom, bola vyňatá z platenia daní. Inak boli všetci moslimovia v súlade s islamom rovnoprávni. Rozdiely v sociálnom postavení neboli dedičné a vyplývali predovšetkým z profesného zaradenia v službách štátu. Prístup k najvyšším štátnym funkciám nevyžadoval urodzenosť ani majetok, ale teoreticky vychádzal zo schopností, zásluh a oddanosti štátu. Vládnuca vrstva bola do istej miery otvorená a nevylučovala a priori tých, ktorí sa nenarodili ako moslimovia. To bol - spolu s daňovým systémom - jeden z hlavných dôvodov dobrovoľného prestupu na islam, najmä u predstaviteľov vyšších vrstiev.
Gréci mali medzi kresťanským obyvateľstvom osmanskej ríše výnimočné postavenie. Grécky patriarcha bol hlavou ortodoxnej cirkvi a podliehalo mu ortodoxné obyvateľstvo ríše, príslušníci rôznych etník. Patriarcha bol volený synodou a potvrdzovaný sultánom. Zo začiatku sultán zasahoval do voľby patriarchu len výnimočne. Patriarchovia boli zasa len málokedy v opozícii k osmanskej politike. Muhammad II. vybral za patriarchu uznávaného vedca Gennadia Scholaria, ktorý bol presvedčeným odporcom únie s Rímom. Obdaril ho značnými právami. Moc patriarchu sa tak pod osmanskou vládou rozšírila geograficky, pretože zasahovala do celej ríše a fakticky sa neobmedzovala len na duchovnú moc, ale zahŕňala i politickú a správnu zvrchovanosť nad ortodoxným obyvateľstvom.
Patriarcha bol zároveň vysokým úradníkom osmanskej vlády a členom byrokratickej vrstvy askeri, preto mal nárok na vlajku s dvoma konskými chvostami. Bol zodpovedný sultánovi za správanie a loajalitu ortodoxných kresťanov, zodpovedal za výber daní, za udržiavanie verejného poriadku, a mal značnú súdnu právomoc. Ortodoxná cirkev mala plnú jurisdikciu nad mnohými oblasťami života, ktoré sa týkali kresťanov - vrátane sobášov, rodiny, aj obchodných záležitostí. Hoci kriminálne prípady, ako napr. vražda a krádež patrili teoreticky pod kontrolu moslimského súdneho systému, ortodoxné súdy často vybavovali aj tieto záležitosti, ak do nich nebol zapojený i moslim. Kresťanské obyvateľstvo väčšinou dávalo prednosť týmto ortodoxným súdom, kde sa súdilo na základe rovnosti a ich svedectvo malo váhu.

GRÉCKA ELITA
Každodenný život gréckeho obyvateľstva ovplyňovali viac než sultán a jeho byrokracia predstavitelia vlastnej grécko-ortodoxnej cirkevnej hierarchie. Integrovaním ortodoxných inštitúcií do svojho systému získala osmanská vláda zároveň celú administratívnu sieť, pretože cirkev už bola lokálne organizovaná podľa počtu stúpencov. Naviac cirkev a jej kňazi boli zvyknutí spolupracovať so svetskou mocou, a nielen byť voči nej v opozícii. Grécki kňazi sa medzi osmanskými kresťanmi tešili výsadnému postaveniu, boli pod jurisdikciou vlastných súdov a boli oslobodení od platenia daní. Mali moc nad kresťanským obyvateľstvom ríše v oblasti náboženstva, administratívy, práva i vzdelania. Grécke cirkevné školy predstavovali pre ortodoxných kresťanov rôzneho etnického pôvodu jednu z mála možností, ako získať vzdelanie. Ortodoxná viera, kultúra a vzdelávací systém boli do značnej miery identifikované s gréckou kultúrou. Pre Grékov to znamenalo, že cirkev prispievala k zachovaniu ich náboženskej a kultúrnej identity. Avšak i Slovania osmanskej ríše sa pri vzdelávaní často helenizovali.
Gréci pôsobili aj v ústrednej osmanskej správe. Vzhľadom na to, že ovládali cudzie jazyky, pracovali ako tlmočníci osmanskej vlády a správnych úradov. Zastávali napr. aj funkciu dragomana - hlavy sultánovej prekladateľskej služby. Zúčastňovali sa na významných diplomatických rokovaniach a niekedy plnili úlohu osmanských vyslancov. Na nižšej úrovni správy zabezpečovali predstavitelia gréckej elity veľkú časť zmlúv týkajúcich sa systému prenájmu vyberania daní. Presadili sa tiež ako zásobovači osmanského dvora, kam dodávali rôzne služby, tovar i potraviny.
Grécka elita mala veľkú moc v oblastiach, kde žilo prevažne grécke obyvateľstvo. Na pevnine a na Peloponéze síce moslimom patrila väčšia časť pôdy, ale tvorili len menšinu žijúcu v mestách. V mnohých vzdialenejších oblastiach fakticky vládli grécki notábli a poriadok tam udržovali jednotky ozbrojencov, tzv. armatoliki, kým v horských oblastiach sa darilo zbojníkom - kleftom.

OBCHODNÍCI
Grécki obchodníci si postupne získali významné pozície v osmanskom vnútornom i zahraničnom obchode. Do konca 17. storočia ovládli balkánsky obchod. Majitelia lodí sa tešili mnohým privilégiám. Niektoré ostrovy neplatili dane, a namiesto toho prispievali ríši prácou námorníkov. Ako na kresťanov sa na Grékov nevzťahovali moslimské právne a etické predpisy, zakazujúce napríklad požičiavanie peňazí na úrok. Západní podnikatelia, ktorí obchodovali s osmanskou ríšou, využívali ako prostredníkov prevažne osmanských Židov, Arménov, či Grékov.
Gréci boli aj vlastníkmi lodí a kapitánmi. Od 16. stor. až do roku 1774 mohli z Čierneho mora plávať len osmanské lode, takže grécky obchod sa mohol rozvíjať bez konkurencie benátskych obchodníkov. I keď sa mierom v roku 1774 úžiny otvorili aj pre ruské lode, ich počet nezodpovedal potrebám ruského vývozu. Grécke lode sa mohli zaregistrovať v Rusku, čo opäť prospelo rozvoju gréckeho obchodného podnikania. Grécky námorný obchod prosperoval i za napoleonských vojen, keď mnohé iné krajiny považovali Stredomorie za príliš nebezpečné.

VÝNIMOČNÉ POSTAVENIE
Významným centrom kultúrneho života Grékov sa stala istanbulská štvrť Fanar (turecky Fener - Maják), najmä po tom, ako sa tam usadil grécky patriarcha. Bohaté a vplyvné grécke rodiny z tejto štvrte, s významnými konexiami, boli známe ako fanarioti. Zbohatli obchodovaním či finančnými operáciami. Z ich radov sa regrutovali spolupracovníci a predstavitelia osmanskej ústrednej moci, ale i mecenáši podporujúci rozvoj gréckeho vzdelania a umenia. Od roku 1711, keď miestni predstavitelia elity v rumunských provinciách Valašsko a Moldavsko podporili ruskú inváziu, vyberal sultán za vládcov týchto dvoch kniežatstiev gréckych fanariotov.
Na jednej strane znamenala pre grékov osmanská vláda stratu samostatnosti a všetkých ašpirácií spojených s existenciou akokoľvek obmedzenej byzantskej ríše. Na druhej strane boli Gréci v porovnaní s inými kresťanskými obyvateľmi osmanskej ríše do istej miery privilegovanou skupinou. Tieto privilégiá, súvisiace s mocou ortodoxného patriarchátu a jeho duchovenstva (a s jeho vplyvom vo vzdelávacom systéme), s postavením Grékov ako tlmočníkov na dvore, s prosperitou Gréckych obchodníkov, či s konexiami fanariotov, sa bezprostredne týkali predovšetkým elity. I keď aj pre obyvateľov izolovaných dedín mohlo byť výhodné, že mali istú oporu v gréckom duchovenstve, ich život sa príliš nelíšil od života iných kresťanských obyvateľov osmanskej ríše.
Osmanská ríša si zachovala moc nad rozsiahlymi oblasťami Európy, Ázie a Afriky mnoho storočí okrem iného i vďaka tomu, že dokázala do svojho systému začleniť i miestne prvky. V prípade Byzancie však išlo o viac než len o izolované prvky. Okrem ideologickej roviny - nadväzovania na byzantské dedičstvo - prevzala osmanská správa i niektoré byzantské inštitúcie, myšlienky či architektonické princípy. Osmanská vláda naopak zanechala mnohé stopy v živote moderného Grécka, či už ide o jazyk, kuchyňu, či zvyky. A mnohé z týchto vzájomných vplyvov iba čakajú na svoje zhodnotenie.