.

Kniha návštev

Greek Hoplites

Môj banner HTML

Shoutboard

Počasie

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

Život Grékov

Život Grékov


Rodinný život
Život gréckych žien bol sústredený okolo domu. Väčšina dievčat sa vydávala vo veku štrnásť až pätnásť rokov za oveľa starších mužov. Svadbu organizoval otec nevesty. Nevesta často videla prvý krát ženícha až v deň svadby. Vydatá žena preberala starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Ženy trávili väčšinu dňa v gynaikeirie, ženskej časti domu, kde bolo ticho, lebo bola ďaleko od ulice. V gynaikerie ženy tkali plátno pre rodinu a zabávali hostí. Okrem toho varili, alebo dozerali na sluhov pri príprave jedla. Vo väčšine rodín jedlo pozostávalo z chleba, rýb, syra a ovocia. Pri zvláštnych príležitostiach jedávali pečené spevavé vtáky, lúčne koníky, hady a iné delikatesy. Ženy sa nepovažovali za občanov, hoci ich manželia zastávali významné postavenie. Nemohli vlastniť pozemky a zúčastňovať na zhromaždeniach. Iba zriedka si mohli dovoliť opustiť dom a navštíviť divadlo alebo náboženské slávnosti.

Svadba
Deň pred svadbou nevesta nechala svoje hračky v Artemidinom chráme, čím symbolizovala koniec detstva. Okúpala sa v posvätnej pramenistej vode a obliekla sa do bieleho. Vo svadobný večer prišiel ženích požiadať o nevestu. Fakľový sprievod ich nasledoval od ženíchovho domu za spevu, so želaním najlepšieho a hádzaním ovocia a orechov, aby sa im darilo. Ženích preniesol nevestu cez prah.

Architektúra
Mnohé verejné budovy a chrámy boli postavené v troch štýloch: Dórsky

                                                                                            Iónsky

                                                                                            Korintský               

Najjednoduchšie ako spoznať v akom štýle bola postavená budova, je pozrieť si vrchol stĺpov.

 

Dórsky: - sú rovné, končia sa štvorcom

nachádzajú sa na najstarších budovách Grécka = PARTHEON

Iónsky: - sú zdobené dvoma vírmi (voluby)

budovy sú jemnejšie a otvorenejšie

Korintský: - sú zakončené vyrezávanými listami

 

Moderné budovy postavené v tomto štýle sa považujú za budovy v klasickom štýle.

Grécky dom
Typický grécky dom bol postavený z nepálených tehál a mal ústredný dvor. Na dvore bol oltár, pri ktorom rodina uctievala bohov, a zavše aj malá záhrada. V domoch nebola tečúca voda, preto ju otroci prinášali zo studne. Spálne boli na hornom poschodí pri gynaikeirie, kde trávili celé dni ženy. Izby boli skromne zariadené, okrem jedálne, kam muži pozývali svojich hostí. V jedálni boli rozložené ležadlá a podlaha bola vykladaná mozaikou.

Hry na večierkoch
Na sympóziu, prepychovom večierku pre mužov, muži polihovali na ležadlách a hostili sa starostlivo pripravenými jedlami. Otroci podávali jedlá a víno a po večeri sa starali o zábavu tanečníci, hudobníci a akrobati. Hostia na sympóziu tiež hrali hry a dávali si hádanky.

Divadlo
Grékov často vyzývali, aby sa zúčastňovali na divadelných festivaloch, ktoré trvali aj niekoľko dní. V Aténach mesto kupovalo lístky pre ľudí, ktorí si to nemohli dovoliť. Na festivaloch herci uvádzali dva typy predstavení: tragédie (námety čerpali z príbehov o hrdinoch a o ich neúspechoch) a komédie, boli často drsné škandály, ktoré sa vysmievali z prominentných občanov. Občianska porota posudzovala a odmeňovala víťazného autora vavrínovou korunou. Medzi uznávaných autorov patrili Sofokles, Euripidos. Ich hry sa uvádzajú dodnes. Všetky role hrali muži, ktorí nosili masky s  výrazmi aby vystihli pred obecenstvom vek, žáner a nálady postáv. Niektoré amfiteátre mohli pojať až štrnásť tisíc divákov.

Gitara
Pri náboženských oslavách zvláštnych príležitostiach hudobníci často brnkali na CITARE. Tento nástroj bol predchodcom gitary, ktorej grécky pôvod sa zachoval v názve. Gréci milovali hudbu a spievali pri každej príležitosti. Mali piesne na oslavu žatvy, či narodenie dieťaťa, ba dokonca piesne na liečenie chorôb.

Obchod
Agora: Bolo to veľké trhovisko v centre každého veľkého mesta. Miestne obilie, mäso, ryby, syry a plodiny sa predávali popri nezvyčajných koreninách, textile a parfumoch z celého sveta. Obuvníci, hrnčiari a ostatní remeselníci pracovali v malých dielňach umiestnených jedna vedľa druhej v dlhých halách zvaných stĺporadie (STOA), ktoré lemovali námestie. Angora bola znakom živého obchodu medzi pevninským Gréckom, ostrovmi a pol. Územiami vo východnej časti Stredozemného mora obývanými Grékmi a cudzími krajinami. Gréci vyvážali olej, víno, drevo a luxusný tovar, ktorý bol u nich ťažko dostupný.
Obchod dovoľoval mestám, aby prerástli hranice, ktoré dovtedy určovala tamojšia výroba potravín. Napríklad Athény dovážali až dve tretiny obilia, potrebného pre život tamojších obyvateľov.

Otroci
Otroci sa zvyčajne dostávali do Grécka ako vojnový zajatci. Tvorili asi dvadsaťpäť percent obyvateľstva a vykonávali väčšinu ťažkej práce. Pracovali na poliach a v domoch, čím umožňovali občanom získať voľný čas na debaty v zhromaždení.

Na súde:

1. Vodné hodiny
Počas procesu jeden porotca fungoval ako sudca, štyria dobrovoľníci zratúvali hlasy a jeden mal na starosti vodné hodiny. Boli navrhnuté preto, aby udržali na uzde utáraných rečníkov a udržali svižný priebeh procesu. Rečníci mali asi šesť minút na to, aby predniesli svoju záležitosť – čas za ktorý voda pretiekla. Únavných rečníkov zhromaždenie vypískalo.

2. Žetóny poroty
Porotcovia dostali pred hlasovaním dva žetóny. Stred zakryli palcom a ukazovákom, aby nikto nevidel, ako hlasujú a vhodili žetón do škatule. Žetón s plným stredom znamenal nevinu a prázdny vinu.

Grécka abeceda
Pridali samohláskové zvuky k starým fénickým znakom = abeceda s dvadsiatimi štyrmi písmenami.
Študenti písali do tabuľky pokrytej voskom. Používali na to stylus = pero – s tupým koncom sa gumovalo.

Bohovia z hory Olymp
Oblakmi zahalený vrchol hory Olymp bol domovom bohov a bohýň gréckeho sveta. Dvanásti olympský bohovia, ktorým vládol Zeus, mali ľudskú podobu, ale boli nesmrteľný – nikdy nemohli zomrieť. Trápili ich dokonca aj také ľudské neduhy, ako bola žiarlivosť či nevera. Gréci verili, že bohovia ich vždy sledujú. Mali moc spôsobiť im v živote dobro i zlo. Vo väčšine domov boli malé svätostánky. Gréci takmer denne uctievali bohov. Modlili sa k AFRODITE – bohyni lásky a DEMETRE- mala moc pomôcť plodinám, aby boli silné a vysoké. Báli sa POSEIDONA, ktorý vedel dotykom svojho trojzubca spôsobiť zemetrasenie alebo vyvolať silnú búrku na mori. Gréci robili, čo len mohli, aby si naklonili bohov. Stavali nádherné chrámy a prinášali zvieracie obety, aby si získali ich priazeň. Na počesť bohov organizovali procesie, divadelné predstavenia a atletické hry.

Podsvetie
Grékov pochovávali s mincou (obolom) v dlani, aby mohli zaplatiť prievozníkovi CHÁRONOVI za cestu cez rieku STIX do podsvetia. Ak žili cnostným životom, verili, že ich prievozník povezie na ELIZEJSKÉ POLIA, miesto večného šťastia. Zlí ľudia boli odsúdení do TARTARU, pekelného miesta v podsvetí, kde museli trpieť večným trestom. Podsvetiu vládol HÁDES, boh mŕtvych.

Olympijské hry
Myšlienka dnešných olympijských hier pochádza z hier v starom Grécku spred viac ako 2000 rokov. Navzájom prepletené olympijské kruhy predstavujú päť súťažiacich svetadielov.
Najznámejšou gréckou slávnosťou boli olympijské hry. Prvý raz sa uskutočnili v roku 776 p.n.l. Na hrách neboli súťaže družstiev a mužský atléti pretekali len ako jednotlivci. Cenou bol iba jednoduchý veniec z olivových listov, ale ten, kto to vyhral, stal sa hrdinom.
Atléti súťažili bosí a nahý a pred cvičením si atléti vtierali do pokožky olivový olej, aby sa chránili pred slnkom. Pri hádzaní diskom sa používal disk z kameňa alebo z bronzu. Pri hode oštepom mal oštep kovový hrot. Skok do diaľky bol v gréckej atletike jedinou skokovou disciplínou.
V olympijských hrách mohli súťažiť iba chlapci a muži. Ženy sa nemohli ani len pozerať na olympijské hry a ak ich pri tom prichytili, tak ich zhadzovali z útesu. Avšak v Sparte museli aj dievčatá prejsť rovnakým atletickým tréningom ako chlapci. Atletické tréningy pripravovali mužov na boj. Dievčiny mávali bosé nohy a  odeté boli iba v krátkej tunike.
Päťboj: disciplína zahrnovala zápasenie, hod oštepom a diskom, beh a skok do diaľky.
Odovzdávanie štafety: Súčasťou niektorých slávností bol aj štafetový beh. Nepatril však k olympijským disciplínám. Namiesto štafetového kolíka sa používala fakľa.
Myšlienka dnešných olympijských hier pochádza z hier v starom Grécku spred viac ako 2000 rokov. Navzájom prepletené olympijské kruhy predstavujú päť súťažiacich svetadielov.

Kúpelne a kuchyne
U Grékov boli často spájané kuchyne s kúpelňami z praktických dovodov. Kúpelňa sa dala vykurovať z kuchyne a dala sa ohrievať voda pre kúpanie v teplej vode.
Veľa domov kuchyňu nemalo. Varilo sa pod malými prístreškami na dvore. Výhoda bola, že dym ostal vonku a neostával v dome. Dochované pamiatky hovoria o tom, že niektoré grécke domy mali komíny.
Časť domu bola aj hospodárska. Pripravovala sa tam múka na pečenie placiek a chleba. Domáce mletie obilia bolo odjakživa ženskou prácou

Podlaha
Podlaha je najjednoduchšou časťou domu
Podlaha: rozsypaná hlina

               malá vrstva malty

               vydláždená kameňmi

               skrášlená mozaikami – iba tie najprezentovanejšie miestnosti

Nábytok
Gréci používali na sedenie kreslá, jednoduché stoličky s operadlom, sedačky a lavice. Kreslá boli najprepychovejšie a najpohodlnejšie. V obyčajnom gréckom dome sa často nevyskytovali. Vlastnila ich vyššia vrstva spoločenstva.

Škola a výchova
Školu navštevovali iba chlapci, pretože väčšina dievčat zostáva aj naďalej doma, aby sa naučili, čo sa bude od nich očakávať v dospelosti, až sa stanú ženami – variť, spravovať domácnosť, priasť a tkať.
Ani pre chlapcov nebola školská dochádzka povinná, ale vec cti, aby sa občania mužského pohlavia naučili pokiaľ možno aspoň základy čítania a písania. Úplná negramotnosť bola v Aténach skor vzácnosťou.
Výchovu chlapca v dome v tej dobe preberal PAIDAGOS – sluha, alebo otrok, ktorý mal za úlohu starať sa oň a dávať naň pozor. Dbal o jeho chovanie, doprevádzal ho do školy, nosil mu školské potreby, čakal naň pred školou celú dobu vyučovania a po návrate domov si so svojím zverencom ešte opakoval.